Valníček koordinoval i účasť socialistických krajín na vesmírnom
programe Interkozmos, v rámci ktorého sa v marci 1978 dostal do vesmíru
prvý československý kozmonaut Vladimír Remek – zároveň prvý človek z
inej krajiny ako z bývalého Sovietskeho zväzu alebo zo Spojených štátov.
V novembri toho istého roka zamierila na samostatnú obežnú dráhu prvá
československá družica Magion 1 určená pre výskum nízkofrekvenčných
elektromagnetických javov v magnetosfére a ionosfére. Československé
prístroje boli použité tiež na niekoľkých sovietskych družiciach a
sondách.
Valníček sa narodil 11. apríla 1927 v Jičíne. Po oslobodení vyštudoval
meteorológiu a experimentálnu fyziku na Prírodovedeckej fakulte Karlovej
univerzity v Prahe. V roku 1950 nastúpil do Astronomického ústavu
Československej akadémie vied, kde sa najskôr venoval meteorológii a
dlhodobým zmenám počasia, neskôr dlhé roky pôsobil ako vedúci skupiny
kozmického výskumu.
Medzi jeho najväčšie profesionálne úspechy patrí vedenie, organizácia a
koordinácia československého podielu na vesmírnom programe Interkozmos,
ktorého náplňou bol astronomický výskum pomocou družíc vysielaných do
vesmíru. V spolupráci s ďalšími ústavmi a podnikmi vznikali špičkové
prístroje.
Okrem vysielaných sond, ktorých účelom bolo napríklad meranie mäkkého
röntgenového žiarenia Slnka a pozorovanie aerosólových vrstiev pri
západe Slnka za Zemou, bol najväčším úspechom československého tímu pod
vedením Valníčka návrh a konštrukcia automatických stabilizačných
plošín. Boli použité na sondách Vega určených na prieskum Halleyho
kométy a planéty Venuša, ako aj na sovietskej orbitálnej stanici Mir.
Valníček napísal desiatky odborných i populárno-náučných publikácií, v
Československej televízii sa podieľal na programe pre deti Magion,
astronómiu a vesmír približoval aj poslucháčom rozhlasu.